Predškoláci s veľkým nadšením a veľmi svojsky pristúpili k vlastným autoportrétom. Samotnej tvorbe predchádzala diskusia o tom, aký je každý z nás jedinečný, a že na svete neexistujú dvaja úplne rovnakí ľudia. Dôsledne sme sledovali jednotlivé časti tváre, pozorovali ich a rozprávali o nich. Stručne sme si povedali a ukázali, na čo sa portréty používali v dejinách umenia a ako vyzerali. Potom už deti preniesli pozorované na papier a výsledkom boli rozkošné, ďalšie tváre medzi nami. Dokonca sme si poradili aj s machuľou, ktorá sa nedopatrením ocitla na jednom z portrétov a ktorú nakoniec chcel mať každý, lebo bola „čarovná“. No nemohol, vybrala si Adamka.
