S predškolákmi sme hrali hru na spontánnu kresbu so zatvorenými očami, v ktorej deti následne hľadali nejaký obsah. Ten potom na základe „smutných a veselých“ farieb dotvárali. V tejto technike ide o uvoľňovanie emócií a zážitok z hľadania, zároveň sa stimuluje predstavivosť. Najzaujímavejšia časť bola samotná reflexia! Príbehy ako z rozprávkovej knihy. O húsenici, ktorá je pod zemou a nevie sa dostať von, o Labuti, ktorá pláva v šumienkovom jazere, O slimákovi, ktorý zjedol dúhu a pod. Nádhera! Detská fantázia nepozná hranice.
